Hrebeň som si už dávno prešiel celý. Od západu na východ. Toho roku som si našiel trasu, ktorá sa síce zdala byť dlhá, s veľkým prevýšením, ale niečo mi našepkávalo, že zelený chodník z juhu na sever, z Kraľovian, bude na rozdiel od promenády na hlavnom hrebeni, ľudoprázdny.
Bolo 14 hodín, keď si ma našli prví aj poslední ľudia. Sú na zostupe. Deň je o kúsok bližšie k horizontu. Obraz, na ktorý som hľadím zo závetria, iba raz narušil neveľký kŕdeľ vtákov. Potom ostalo ticho.