Usmial som sa a dodal tichým hlasom, " Chodieval som do Vysokých Tatier každý rok. Tešil som sa, keď však prišiel deň odchodu mal som veľmi lesklé oči. Chcel som si všetko pekné vziať so sebou. Bol som malý, nuž nenapadlo ma nič iné, než vziať mapu a nožnicami si priblížiť miesta, na ktoré rád a často spomínam, aspoň takto na papieri. Robil som si akúsi vysnívanú krajinu. "
Nebolo to tak dávno a predsa dnes nevyzerá rovnako. Zafúkal slabý, ale chladný jesenný vietor a zo smreku sa zosypala spŕška bieleho srieňu.
S narastajúcou výškou silnie aj vietor. Z jarabiny sa zniesla ďalšia suchá kôpka lístia.
po kliknutí sa objaví panoráma v plnej veľkosti
" Akúsi vysnívanú krajinu... " A táto je iba jej malá časť. Nie, nebežte. Stromy sú už holé, ihličnatým sa pod kôru vrýva mráz. Ticho lemujú cestu a čakajú až znova zafúka a do doliny sa znesú prvé snehové vločky.