reklama

little pig city

Zhruba pred rokom sa mi do uší dostal jeden závažný fakt. Vraj krivdím radnici. Teda, aby som bol presný, nekrivdím ani tak budove, tej je to v podstate jedno a krivdiť Primaciálnemu palácu, to by som sa rozhodne nedovolil. Krivdil som skôr obsahu. Vyjadril som s ním totižto istý nesúhlas, čo sa stretlo s nevôľou. Jeden z radných, navyše, vyjadril ľútosť nad tým, že sa priatelím s negatívnymi konštatovaniami a mal by som s tým niečo robiť. Napríklad pochváliť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Prečo nie? Prečo by som nepochválil? Tiež mám rád, keď ma chvália. Prečo by som nepolichotil čerstvej jubilantke slovami, že nejedno európske mesto je šarmantné, ale ona je krásna? Vraj aj Giacomo Casanova svojho času o nej povedal, že je krásavica. I otec mesta roky dobrej spolupráce s ňou zhodnotil pred časom veľmi pekne - je teraz krajšia, lepšie sa v nej žije.

Odborníci ju dnes považujú za jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a najperspektívnejších regiónov v Európe. Zažíva veľký boom. Stavia sa tu, robia sa tu obchody, študuje, prichádzajú turisti, businessmani, investori, ktorých láka dáma v najlepších rokoch. Jedným z tajomstiev úspechu je nepochybne aj jej nový imidž. Rôznofarebné kocky, štvorčeky, krúžky, čiarky, smajlíky. Sú nimi oblepené električky, zdobia prezentačné plagáty, či dotvárajú fotografie.

Geometrické tvary pútajú pozornosť aj na internete. Z hlavnej stránky neucítite síce, aký parfum je jej najobľúbenejším, živá atmosféra pestrofarebných fotografií a obrázkov vás však očarí. Stránka obsahuje aj dôležité informácie o samospráve, službách, parkovaní v meste, alebo aj diskusné fórum , kde sa občania môžu pokojne vyrozprávať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
logo
logo 



V susedstve najstaršieho mestského parku v Európe nedávno vyrástla veža, ktorú pomenovali po existujúcom obchodnom centre. To pomenovali po staršom nemeckom názve Sadu Janka Kráľa. Skrátka, postavili nám vežu na strategickom mieste , pyšne pohŕdajúcu sadom, hradom, mostom a svojím spôsobom konkurujúcu aj budove Národnej rady.

A pretože občania sú tí najpovolanejší hodnotiť, v súťaži o najväčšiu opachu mesta zhodnotili, že výhru v tejto súťaži si rozhodne zaslúži strategicky umiestnená veža. Parlament, ktorý sa ešte aj drzo vyvaľuje na hradnom kopci, by radi vymazali s celým osadenstvom. Nech sú však občania akokoľvek usilovní, vynaložené úsilie neprináša želané ovocie. Treba uznať. Gumovať toľko bielych a  čiernych stavieb len preto, že zopár prostým občanom nepadli do oka, je ozaj volovina. Je to zložité, potom aj drahé a čo je dôležité, nedá sa to.

Čo k tomu dodať? Možno len to, že nerozumieme architektúre. Mazať by sme chceli aj iné večne zatečené socialistické hranoly z dielne renomovaných architektov. Radní si zas o kultúrnom parku na nábreží donedávna mysleli, že je nejaký nanič. Tu je problém, žiaľ, oveľa obšírnejší, než len špinavé záchody.

Bez ohľadu na to, či je matný, či lesklý, či špinavý, alebo čistý, Staré Mesto je náš domov a domov treba chrániť. Chrániť sme preto chceli aj stavby industriálneho charakteru, ktoré trojjazyčnej dáme robili dobré meno celé desaťročia. Tieto staré priemyselné stavby mali vraj narušenú statiku a kontaminovanými základmi naše životy ešte donedávna ohrozovali, preto si ochranu nezaslúžili. Môžeme byť vďační, že sa medzi nami našli aj bystrí ľudia, ktorí závady dokázali bez problémov identifikovať a adekvátne zakročiť. Títo súkromníci, hovoríme im developeri, ich vygumovali spolu s históriou a úplne celé. Nuž, kto by sa inak, preboha, zodpovedal za to, keby nejakému občanovi plesla tehla na hlavu?

Na bezpečnosť sme tu všeobecne veľmi citliví. Ak si raz budujeme domov, budujeme si ho naozaj bezpečný. To znamená - vysoký betónový múr s kamerami alebo bytové komlexy za hradbami. Život za ostnaným drôtom. Lenže nie sú ľudia ako ľudia. Takéto domovy svojím mimoriadne „estetickým" vzhľadom a často aj "vhodným" umiestnením prostí občania častujú nepeknými slovami.

Nepeknými slovami je v poslednej dobe častovaný aj Apartmán park, ktorý v ľudovej reči poznáte pod názvom Belopotockého . Pretože majiteľ má rád zelenú farbu, zrejme sa dodnes nevedel zmieriť so skutočnosťou, že stromy počas zimy a jesene zelené nie sú a taký park, to nie je ono. Preto ich dal nelegálne vyrúbať a obyvateľom okolitých domov sľúbil, že nazeleno natrie strechu. Tento neoceniteľný prínos k humanizácii prostredia v širšom centre mesta by si jednoznačne zaslúžil ocenenie.

Na mestskú zeleň sme všeobecne tiež dosť citliví. Ulice sa podľa novín pýšia moderným vzhľadom. Škoda, že všetka nadčasovosť neraz končí na obrubníku. Je to možno nová forma tvorby príjemného mestského prostredia, o ktorej netuším. Vynaliezavosť určite chválim, žiaľ, nedospel som zatiaľ do štádia, aby som si pod pojmom „moderný" hodlal predstaviť provizórne vybetónované, či štrkom vysypané stredové pásy, bahno, špinu, odpadky po stavbách. Stromoradia, ktoré v zime solíme, orezávame do čudných tvarov. Aleje za mestom, ktoré v mene bezpečnosti cestnej premávky pre istotu klčujeme.

Čo sa týka alejí, tie inde, ale aj v susedstve odstránených, zas pribúdajú.  Jegého alej, Monarská alej, Javorová alej. Myslím tým aj mnoho ďalších parkov, ktorým som dodnes neprišiel na meno. Neviem ako enviromentálne zameraní ľudia hodnotia napríklad River park , ktorý ani zo satelitu ako riečny a ani ako park nepôsobí. Bývanie je to síce luxusné, ale bežná verejnosť do podobných parkov chodí skôr reklamovať nakúpené, zabávať sa relaxom, relaxovať zábavou, alebo iba tak zdarma na záchode sedieť, keď už má celého dňa pokrk.

V zime mávame po krk aj snehu. Ak v zime náhodou začujeme informáciu, že je zima a napadne sneh, udivene si povzdychneme - to snáď nie?! Združíme sa v očakávaní katastrofy a s očakávaním neočakávame meteorológmi očakávanú "katastrofu". Nezabudneme si naostriť jazyky a až dôjde na krájanie chleba a v zime napadne sneh, máme tému. Berieme telefóny a svorne sa dožadujeme nápravy. Je len na škodu veci, že zatiaľ len málokto prišiel na to, že cestári sú tiež ľudia. Nie neomylní, nie dokonalí.

Naši radní sú tiež len ľudia, preto aj oni si môžu dovoliť občas neurobiť niečo stopercentne. Napríklad električku. Tá síce má potenciál stať sa vcelku užitočnou, ale na to je potrebný potenciál aj politický. A ten nie je. Jednoduché je zabaliť exkrement do pozlátka a povedať, že „električka je nosný systém a robíme všetko preto, aby ním bola". Tiež je jednoduché sa poškrabať na zátylku. Už ťažšie je zamyslieť sa nad významom a obsahom vyslovenej vety. Našťastie, zatiaľ nie všetci nechali súdnosť na toalete, preto zaiste budete so mnou súhlasiť v tom, že jazdiť po krivej trati a mať na kilometrovom úseku sedem prejazdov cez koľajnice môže iba pekne zachrípnutý krčný systém, ktorý treba liečiť.

Nejaký inžinier je presvedčený, že najlepším liekom by bol protijed, ktorý by vraj síce odsunul električku na perifériu, ale uvoľnil by cievy a zachránil srdce od kolapsu. Smútok pramení z toho, že bratislavským cestám nemožno dnes už takto vybrať štupeľ, znova zbúrať synagógu a nafúknuť ich do dvojpodlažných a osemprúdových tvarov. A možno je problém oveľa prozaickejší - nevie sa proste rozhodnúť či sa mu páčia viac dvojpodlažné alebo osemprúdové.

Hlúposti neriešime. Napokon aj projektanti sú len ľudia, preto sa môže stať, že nejaký nechtiac zabudne na skupinu ľudí, ktorým nohy neslúžia na pridávanie plynu a súbežne s novou cestou navrhne úzky, alebo rovno nenavrhne žiaden chodník. Ale, aby spravodlivosti bolo zadosťučinené, musím povedať, že v našej radnici funguje viacero dopravných oddelení, kde sedia ľudia s nadbytkom slušnosti a empatie voči občanom, ktorých kritiku vedia neraz „konštruktívne" odignorovať.

Ignorácia u nás nie je vzácna vec a  arogantný vodič akéhokoľvek kolesového prostriedku tiež nie je ohrozeným druhom. Mňa osobne niektorí občas strašia trúbením a oblúkom obchádzajú v prípade, že stojím uprostred „zebry". Priestupok to síce je, ale polícia má často závažnejšiu robotu. Trebárs minule sankcionovala vodičov autobusov mestského dopravcu za to, že sa opovážili obchádzať upchaté nábrežie po dráhe električky toho istého dopravcu. A to tak nesmie byť, pretože posolstvo dopravného inšpektorátu je jasné - všetci sú si rovní! A možno predsa je pes inde zakopaný. Možno len mestský dopravca si nič také nevie predstaviť.

Jeden nešťastník mal predstavivosť až príliš veľkú. Predstavoval si napríklad aj regionálnu integrovanú dopravu , ktorú v dobrej viere odkopíroval od civilizovanej, v tomto prípade českej krajiny. Cieľom malo byť ukončenie vojny medzi jednotlivými dopravcami, pretože, aj keď na slovenské pomery to môže znieť veľmi čudne, nie cestujúci je pre dopravu, ale doprava je pre cestujúceho.

Proces integrácie sa začal pred ôsmimi rokmi. Treba povedať aj to, že ten istý proces klope na dvere každý rok v nepravidelných intervaloch už osem rokov. Zatiaľ poslednýkrát zaklopal v polovici minulého roku, kedy nešťastníka zrušili a nahradili akýmsi politikom, ktorý, ako sa zdá, ani sám nevie, čo a ako by mal robiť, či je viac riaditeľom spoločnosti, v ktorej čmára perom po cudzom rozume, alebo viac predsedá predstavenstvu spoločnosti , ktorá bude opravovať náš najstarší most. No, uvážte, čo by inak takí schopní ľudia, ktorí sa vyslovene hodia na to, aby boli konateľmi, riaditeľmi a predsedami, robili?

Starý ujo, od ktorého sa ani neočakáva, že by niečo mimoriadne robil, má veľmi silné sociálne cítenie. Možno aj z toho titulu donedávna zvykol nevidieť „grátis" parkovisko pred svojím sídlom. Nedávno zas niekoho reklamnými pútačmi na svojej kombinéze natoľko inšpiroval, že si otvoril priamo na námestí, pod oknami prezidentského paláca, autobazár .

Parkovanie priamo pred vlastným i cudzím vchodom je u nás zakódované ako občianske právo. Preto si podaktorí spoluobčania zrejme ani neuvedomujú, že chodník je od slova chodiť a parkovať na ňom, rovnako ako na trávniku alebo v stromoradí je nekultúrne. A takéto konanie často vypovedá nielen o kultúre osobnosti, ale aj vlastné školopovinné deti vedie odmalička k pohodlnosti, arogancii a ignorovaniu predpisov.

Máme my v hlavnom meste ťažký život, musíte uznať! Ťažšie to majú snáď už iba cyklisti. Tí by nemali jazdiť po chodníku ani po ceste a v záujme vlastnej bezpečnosti každých desať metrov zosadnúť. Tento problém evidentne ešte nik neriešil. Tiež nik nepovedal, že to problém skutočne je. Ja si myslím, že riešenie je veľmi jednoduché - bicykel tlačiť celú cestu.

Cyklisti majú proste smolu. Mesto má síce vhodné topografické podmienky pre používanie bicykla na cesty do práce, školy alebo na nákupy , dôležité je, že u nás nie je dopravným prostriedkom. Preto budovanie cyklociest je u nás láskavosťou, nie záujmom. A to ani vtedy, keď územnom pláne mesta reálne zakreslené sú. Prakticky vždy sa odignorujú, alebo sa na zabudne. Alebo na ne jednoducho nezvýši miesto. Nevadí, každý pokus sa cení.

Prípadná výstavba vyzerá prakticky tak, že za pomoci najrôznejších fondov sa postaví niekoľko tabúľ na existujúcich chodníkoch a cestách. Ak padne rozhodnutie po pre ozaj novú cestu, každá križovatka jej nechtiac usekne konce, osadí sa značka „Zosadni z bicykla!", umyjú sa ruky, zavolajú sa novinári a môžeme sa pochváliť dielom.


SkryťVypnúť reklamu
reklama
logo2
logo2 




Na druhý deň ma rôzni hovorcovia a hovorkyne, ako neinformovaného občana, prostredníctvom najrôznejších tlačových agentúr opäť informujú o tom, že realita sa mi zdá, že to tak má byť a Bratislava je krásna.

tony antoniaci

tony antoniaci

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  0x

*2005intony.sk@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  INÉNIEČOMINÚTAŽIVOTAKRAJINOULETNAOZAJTAK

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu