Zatvárajúc oči v prvých hodinách roka končiaceho sa na šesť, až z pyrotechniky ostal iba dym ...
... a všade zavládlo ticho ...
... ocitol som sa zrazu v niečom novom, netušiac aký rok stojí predomnou.
Nevedel som, či bude šťastný ...
... mal som obavy, že bude čiernobiely ...
... no súčasne som sa nádejal, že predsa sa nájde niekto, kto doň vnesie farbu.
Ako prvá ma navštívila pani Zima ...
... čo som patrične využil ...
... lyžovačkou v snehom zahalených Čičmanoch.
V čase, keď prišla toľko očakávaná jar po dlhej zime ...
... prišla ponuka, ktorá by ma ani vo sne nenapadla ...
... a ktorá sa naozaj neodmieta - dvojtýždňové putovanie nórskymi horami a dolinami.
Nebo bolo na škandinávske pomery po celý čas neobvykle pekne modré ...
... a našiel sa iba jediný deň, kedy nevyhovovalo mojim predstavám ...
... no neodradilo nás vystúpiť do snehového kráľovstva ...
... najvyššieho vrcholu Škandinávskeho polostrova - Galdhoppigenu ...
... či pokochať sa nekonečnými vodami Atlantického oceánu ...
... trebárs aj pri západe slnka za horizont.
Až voľných dní ostávalo čím ďalej tým menej, ďalekú severskú exotiku som vymenil za tú domácu; exotiku slovenského vidieka.
Začiatok jesene je pre mňa teraz už takmer nepredstaviteľný bez niekoľkých dní strávených v slnkom zaliatych a do teplých jesenných farieb odetých Západných Tatrách ...
... či výstupom na symbol Slovenska; majestátny Kriváň.
Pár dní po návrate, kedy som sa už v duchu definitívne lúčil s tohoročnými horskými výstupmi a zdravil školu, nečakane prišla na rad Veľká Fatra s prezimnou, priam čarovnou náladou, vystrihnutou sťa zo sna ...
... ktorú nenarušila ani chátrajúca budova bývalej lanovky, ba azda ešte aj znásobila ...
... a pripomenula dedkovo rozprávanie z ciest dávno minulých neďalekým východom, vďaka čomu som si stanovil istú métu, ktorú by som si chcel toho roka splniť - Эльбрус.
Koncom novembra, v dobe neskorej jesennej pochmúrnosti si i mňa našli depresie, čierne myšlienky a žiaľ aj straty dvoch blízkych ľudí. Keď bolo najhoršie, v pokoji som si sadol ...
... a bol som si takmer istý, že skôr, či neskôr sa objaví niekto alebo niečo, čo ma navedie na tú správnu cestu.
Po mesiaci, na prahu Vianoc a Nového roka, sledujúc v chladnom vetre ručičky hodín na námestí, uvedomil som si, že svet je opäť o čosi starší...