Do Ameriky som ani neplánoval ísť. Je ďaleko, lietam nerád a u nás doma je síce dosť miest, ktoré som navštívil, ale i tých, ktoré stále čakajú. Aj tak ma prehovorili. Navyše na Oregon. Aj keď je ďaleko, nerád lietam a u nás je pekne.
Mal som predstavu vidieť červenú krajinu Arizony, červený západ slnka a vyskúšať si túru na slnku pri 48°C v tieni, no pobudol som v nej iba chvíľu. Prečo potom málo „exotický“ Oregon, keď lesy Svarínskej doliny mám aj doma?
Keď som z okrúhleho okna lietadla uvidel pod sebou vlniace sa vinice a o dve minúty ležiaci kváder švédskej predajne nábytku, zdalo by sa, že sme preleteli ponad úpätie Malých Karpát a o chvíľu pristaneme v Bratislave. Na zemi však krajina veľmi rýchlo menila ráz; onedlho sa už asfaltka stáčala okolo „Liptovskej Mary“. Viditeľný rozdiel prišiel v meste Astoria.
Škrekot čajok, hukot lodí. Trúbenie vlakov pred rokmi na Pacifiku, bohužiaľ, stíchlo. Mnohotvárnym pobrežím sa vinie cesta spájajúca malé prístavné mestá, povedomé i jedinečné pohľady, nenápadné odbočky na polostrovy so zachovalými pralesmi, k plážam hladkým ako čerstvo napadaný sneh i vodou ošľahaným útesom s hejnami hniezdiacich vtákov, známu-neznámu krajinu.
Z hôr do Tichého oceánu pozvoľna steká rieka Umpqua. Od nulovej nadmorskej výšky sa proti prúdu kľukatíme, popri nenápadnej osade pri Diamantovom jazere so storočným motelom a malým poštovým okienkom, až na hranu niekdajšej sopky Mt. Mazama vysokej pôvodne až 3700 metrov. Jej erupcia pred 7700 rokmi pokryla stovky kilometrov okolitej krajiny a kráter vyplnila modrá a mrazivá voda. Na nánosoch lávy vyrástli jedľovo-borovicové lesy, posiate desiatkami ďalších jazier.
Na východ zem opäť nabrala tehlové tóny, vegetácia zredla a prešla od borovicového "Záhoria" cez step do polopúšte zloženej zo širokého a prastarého spektra farieb. Kaňon severne od driemajúceho vulkánu Mt. Hood zas zásobuje hruškami podstatnú časť krajiny; v úrodnom regióne s centrom v meste Hood River na hranici so štátom Washington sú doma vinári i pestovatelia čučoriedok, malín alebo levandule.
Portland ma opäť vrátil "domov". Hlavné mesto nie je bez výškových budov, naopak, no nedusí sa v smogu. Ľudia chodia pešo, jazdia na bicykloch. Kompaktné a zelené ulice brázdia i české električky; jeden z mnohých miestnych pivovarov varí svoj Pilsner. Atmosféra presahuje do zachovalej industriálnej štvrte Pearl District, ktorá dostáva nový lesk. Práve ona je jadrom nielen súčasnej subkultúry i citlivého prístupu k mestu a dedičstvu.
Po európskom vetre sme sa stočili ešte raz hranice mesta a i štátu. Zastávka v kláštornej kaviarni a pekárni s rehoľnými sestrami predávajúcimi baklavu bol skvostný úvod do seriálového mestečka Davida Lyncha a samotné mestečko skvostnou bodkou za zaoceánskym výletom. A prečo nie Florida ani Vegas, myslím si, som odpovedal celkom jasne.